História knižnice

Krajská knižnica Karola Kmeťka v Nitre je jednou z najstarších kultúrnych inštitúcií v meste. Jej história začína rokom 1923, kedy bola rozhodnutím mestského zastupiteľstva založená Mestská verejná knižnica v Nitre. Podnetom k založeniu knižnice bol zákon č. 430/1919 Zb. o verejných knižniciach, ktorý ukladal každej obci a mestu založiť knižnicu a udržiavať ju z verejných prostriedkov. Fond knižnice tvorilo 1200 zväzkov slovenských a českých kníh, ktoré boli získané zväčša ako dary jednotlivcov a korporácií. Knižný fond bol dopĺňaný z príspevku mestského rozpočtu a postupne narastal, pričom rástol aj počet čitateľov knižnice.

V súvislosti s novým územno-správnym usporiadaním po roku 1948 sa mestská verejná knižnica zmenila na okresnú ľudovú knižnicu a od 1. januára. 1952 na krajskú ľudovú knižnicu. K jej dovtedajším úlohám pribudla i metodická starostlivosť o nižšie organizované miestne ľudové knižnice. V roku 1959 nadobudol platnosť knižničný zákon č. 53/59 Zb. O jednotnej sústave knižníc a nitrianska knižnica sa opäť stala Okresnou ľudovou knižnicou, keďže Nitra prestala byť sídlom kraja. Významnou úlohou podľa tohto zákona bolo posilnenie jej metodickej funkcie voči všetkým knižniciam jednotnej sústavy. Od roku 1965 sa prehlbovala jej organizačná štruktúra, vytvorili sa špecializované oddelenia a sieť pobočiek v integrovaných častiach mesta. To umožnilo poskytovať služby stále väčšiemu okruhu používateľov.

Od roku 1984 poskytovalo špecializované služby novovytvorené bibliograficko-informačné pracovisko, ktorého súčasťou je úsek regionálnej literatúry a tlače s rozsiahlym informačným aparátom, budovaným od roku 1970. Po novembri 1989 došlo k zániku dovtedajšieho zriaďovateľa okresnej knižnice - Okresného národného výboru v Nitre a od 1. januára 1991 sa zriaďovateľom nitrianskej knižnice stalo Ministerstvo kultúry SR.

Významným krokom k zlepšeniu umiestnenia knižnice bolo v roku 1991 jej presťahovanie do nových moderných priestorov v časti budovy MsÚ, čo umožnilo vytvoriť pre jej návštevníkov príjemné prostredie a rozšíriť poskytovanie služieb. Bola zriadená samostatná študovňa odbornej literatúry pre dospelých, čitáreň, vekovo členené požičovne pre deti, požičovňa beletrie, odbornej literatúry pre dospelých, hudobný úsek, zaviedli sa kopírovacie služby.

V roku 1992 knižnica začala proces postupného zavádzania automatizácie knižničných procesov a služieb, ktorý sa odvtedy systematicky buduje a skvalitňuje tak po stránke technickej, ako aj programovej. Všetky odborné úseky boli postupne vybavené počítačovou technikou umožňujúcou používateľom prístup do on-line katalógu.

Rozhodnutím MK SR bolo dňom 1. júla 1996 zriadené Ponitrianske kultúrne centrum v Nitre, do ktorého bola začlenená i knižnica, avšak iba do konca roka. K tomu istému termínu sa v rámci nového územno-správneho členenia SR stala Nitra krajským mestom, čím sa naplnili podmienky pre vznik krajskej knižnice. Táto odvtedy, na základe dohody s MK SR a s Biskupským úradom v Nitre, nesie meno významného cirkevného hodnostára - arcibiskupa, politika a spisovateľa pôsobiaceho v Nitre, ThDr. Karola Kmeťka.

Vytvorením vyšších územných celkov v roku 2002 prešla krajská knižnica s účinnosťou od 1. apríla. t. r. pod zriaďovateľskú pôsobnosť Nitrianskeho samosprávneho kraja s názvom Krajská knižnica Karola Kmeťka v Nitre.

V roku 2003 bolo v knižnici zriadené Kontaktné informačné miesto Úradu priemyselného vlastníctva, ktoré poskytuje k štúdiu patentové spisy. Od roku 2004 sa knižnica stala partnerskou knižnicou Parlamentnej knižnice NR SR

V novembri roku 2005 sa knižnica presťahovala do priestorov v mediálno-spoločenskom centre Mediahaus na Ul. Fraňa Mojtu 18 patriacich súkromnej spoločnosti Mediahaus, s.r.o.. Verejnosti začala poskytovať služby od 3. januára. 2006. Po stránke priestorovej i odbornej to znamenalo krok k skvalitneniu. Od januára 2006 bol zavedený plnoautomatizovaný výpožičný systém. Od roku 2008 knižnica používa plnoautomatizovaný knižnično-informačný systém DAWINCI.

Z malej požičovne kníh sa za viac ako 90 rokov vybudovala významná kultúrna, informačná a vzdelávacia organizácia s viac ako  220-tisícovým knižničným fondom. Počas celej svojej existencie vplývala na vzdelanostnú úroveň nielen Nitranov, ale i obyvateľov ďalších regiónov, ktorým od predškolského až do seniorského veku poskytovala a poskytuje široké čitateľské a študijné zázemie.

Knižnica dosiahla vo všetkých oblastiach svojej činnosti značné úspechy, za čo patrí uznanie všetkým, ktorí v nej pracovali a pracujú. Žiaľ, doteraz nezískala to najdôležitejšie pre svoju činnosť - vlastnú budovu, v ktorej by mohla budovať a rozvíjať knižnično-informačnú činnosť v zmysle nových európskych trendov.

Karol Kmeťko

Katolícke cirkevné školstvo na Slovensku je spojené s osobnosťou arcibiskupa ThDr. Karola Kmeťka, ktorý sa veľkou mierou pričinil o duchovný a politický rast Slovenska v ťažkých rokoch jeho histórie.

Stal sa prvým slovenským arcibiskupom v moderných dejinách Slovenska. Bol zástancom demokracie, protestoval proti neľudskosti, rasizmu a bezohľadnosti. Pokoj a lásku hlásal v duchu svojho biskupského hesla: Charitas Omnia Vincit (Láska všetko premôže).

Študoval na gymnáziu v Nitre, neskôr teológiu na budapeštianskom kňazskom seminári. Pred vymenovaním za nitrianskeho biskupa v roku 1921 pôsobil ako farár v Tepličke nad Váhom. Venoval sa cirkevnému školstvu a misijnej činnosti.

Od 1. februára. 1923 sa stal predsedom Katolíckej školskej rady, na jeho návrh sa žiadalo zachovanie cirkevných škôl a náboženská výchova na všetkých školách. Snažil sa zachrániť cirkevné školstvo, usiloval sa o obnovu farských budov v obciach. Na jeho podnet sa zakladali nové budovy sociálnych ustanovizní (sirotince), postavili sa i domy pre exercície (náboženské duchovné cvičenia), uskutočnili sa prestavby kláštorov a založené boli učiteľské akadémie. Výrazne sa rozvíjala činnosť rehoľných ústavov, boli vytvorené dokonca 4 materské školy (Močenok, Nitra, Trenčín, Žilina). Podporoval stavby katolíckych kultúrnych domov v obciach. Všímal si pri návštevách farností stav farských budov, kostolov, škôl - povzbudzoval ich na opravy, prístavby, ktoré aj finančne podporoval. Sám sa pustil do stavby Misijného domu v Nitre a kláštora na Zobore, pričinil sa o postavenie 13 kostolov, 30 katolíckych kultúrnych domov a 49 katolíckych škôl. Jeho úsilie bolo odmenené v roku 1944, kedy mu bola udelená hodnosť arcibiskupa.

ThDr. Karol Kmeťko mal pozoruhodný láskyplný vzťah k mládeži. Po prvej svetovej vojne v snahe získať viac záujemcov o kňazské povolanie zriadil v roku 1922 v Nitre v budove Biskupského sirotinca Chlapčenský seminár - Biskupský internát, ktorý sa staral o výchovu najmladšieho kňazského dorastu, mal vychovávať kandidátov pre seminár. Umožňoval stravovanie chudobným študentom za minimálny poplatok.

Hoci svoje poslanie videl predovšetkým na poli nábožensko-duchovnom, ležalo mu na srdci postavenie Slovákov ako národa v dobe najväčšieho národného útlaku. Patril medzi signatárov martinskej Deklarácie slovenského národa. Bol členom Slovenskej národnej rady a poslancom Národného zhromaždenia.

ThDr. Karol Kmeťko bol i významným spisovateľom a publicistom, venoval sa aj prekladom. Knižne vyšli jeho pôvodné diela Unio hypostatica, Svetové misie I., II., Kristovým bojovníkom.